Každý človek, len s výnimkou jednovaječných dvojčiat, si nesie svoju jedinečnú genetickú informáciu. Tá definuje náš vzhľad a stavbu tela, predurčuje náchylnosť k chorobám a dotvára celkový charakter. Dokonca aj naše vlohy, silné a slabé stránky alebo pohľad na svet sú z podstatnej miery ovplyvnené génmi. Dvojskrutkovica DNA, ktorá je úložiskom genetickej informácie, o nás často prezradí viac, než by sme sami chceli. Napríklad to, či máme sklony k depresii, obezite či alkoholizmu. Že neveríte?
- Ľudská osobnosť je tvorená z celej armády génov
Hoci svoj osud z génov vyčítať nevieme, niektoré ich variácie o nás veľa prezradia. Napriek tomu, že nededíme pevne danú osobnosť, naše genetické pozadie určuje osobnostné rysy z 30 až 50 %. Najznámejší model osobnostných rysov nazvaný Big 5 alebo OCEAN posudzuje 5 základných vlastností – otvorenosť voči novým skúsenostiam, svedomitosť, extraverzia, ústretovosť a neuroticizmus.
Napríklad štúdia 29-tisíc párov jednovaječných dvojčiat odhalila, že sa sklony k úzkosti, depresii a ďalším negatívnym pocitom dedia až z 48 %. Vedci tiež odhalili, že niektoré gény, ovplyvňujúce osobnostné rysy, sa nachádzajú na DNA hneď vedľa základných jednotiek dedičnosti spojených s psychiatrickými poruchami, a tým prispievajú k vzniku týchto ochorení. Prekvapivé je, že gény predurčujúce človeka na extrovertné správanie majú pre zmenu zase vplyv na hyperaktivitu či poruchy pozornosti.
- Promiskuitu nezvádzajte na gén DRD4
V nedávnej dobe genetici zistili, že dedičnosť prihovára aj do náchylnosti k podvádzaniu. Gén DRD4 sa vyznačuje nutkaním k aktivitám, ktoré so sebou prinášajú vzrušenie. Každý druhý nositeľ tohto variantu bol neverný partnerovi, alebo mal dvakrát viac známostí na jednu noc ako jeho rovesníci. Avšak nejde len o promiskuitu. Tento gén okrem iného ovplyvňuje mieru motivácie, je spájaný s túžbou po hazarde, alkoholizmom a prekvapivo aj s láskou k hororom či s dlhoročnosťou. Či tak alebo onak, priznajme si, že naše sexuálne správanie je okrem genetickej informácie ovplyvnené aj biologickými, kultúrnymi či psychologickými faktormi, ktoré o našich aktivitách hocikedy prezradia viac než samotné gény. - Vabank medzi génom štíhlosti a obezity
Z posledných dostupných svetových údajov vyplýva, že 39 % všetkých dospelých trpí nadváhou a 13 % obezitou. Zdravú hmotnosť má teda menej ako polovica svetovej populácie. Môžu za to však iba gény? Podľa Mgr. Alexandry Mayer, PhD, vedúci oddelenia aplikovanej genetiky zo spoločnosti Chromozoom nie. „Doteraz boli nájdené stovky génov, ktorých určité varianty sa objavujú najčastejšie u obéznych ľudí. Preto vieme, že genetický komponent určite existuje a je dôležitý. Dedičnosť môže ovplyvniť vznik obezity, rovnakú alebo dokonca väčšiu úlohu zohráva ale aj vlastnú zodpovednosť, základné stravovacie návyky alebo životný štýl,” vysvetľuje Dr. Mayer a dodáva: Rovnako tak ako existuje údajný gén obezity, môžu mať niektorí jedinci šťastie na štíhlosť. Odborníci totiž našli aj gény, ktoré sú spojené s nižším indexom telesnej hmotnosti. Najznámejší asi bude gén ALK, ktorý bráni nárastu váhy bez ohľadu na diétu. Ten funguje v mozgu a kontroluje chute a zároveň schopnosť metabolizovať tuky. Tím vedcov prehľadal databázu Estónskeho centra, ktoré sa zaoberá genetickými informáciami a vytipoval zdravých jedincov s nižšou telesnou hmotnosťou. Títo šťastlivci pritom mali „výhodný“ variant génu, ktorý ovplyvňuje fungovanie ich mozgu tak, že dáva signál spaľovať oveľa viac kalórií z rovnakého jedla. Asi každý poznáme minimálne jedného štíhleho kamaráta, ktorý aj keď zje všetko, nepriberie ani gram. Takých ľudí v skutočnosti ale veľa nie je, tvorí iba percento populácie. - Neandertálske gény a COVID-19
V súvislosti s pandémiou COVID-19 sa strhla lavína s génmi našich neandrtálskych predkov, ktoré majú údajne ovplyvňovať priebeh tohto infekčného ochorenia. Napriek tomu, že vymreli pred viac ako 40 tisíc rokmi, DNA Európanov a Aziatov je stále tvorené neandertálskym variantom až z 2 %. Výskumníci prišli na to, že variant neandertálskeho génu na chromozóme 3 zvyšuje riziko ťažkého priebehu ochorenia až o 60 %. V Európe ju má navyše každý šiesty človek. Dobrou správou však zostáva, že iný neandertálsky gén na chromozóme 12 nás zase dokáže ochrániť pred hospitalizáciou – aktivuje totiž náš vnútorný obranný systém proti vírusom. Teraz pred odborníkmi stojí výzva, ako tieto informácie využiť v boji proti pandémii.
- Modrá, hnedá alebo zelená?
Na začiatku 20. storočia sa predpokladalo, že farba očí je ovplyvnená jediným hnedým pigmentom – melanínom. Prítomnosť tohto pigmentu mala znamenať hnedé oči u potomkov, zatiaľ čo jeho malé množstvo alebo úplná absencia viedla k vzniku očí modrých či zelených. Podľa tohto modelu by tak modroocí rodičia mohli mať potomka iba s rovnakou farbou očí a narodenie hnedookého dieťaťa by poukazovalo na neveru. Ako sa ale krátko potom zistilo, genetika súvisiaca s farbou dúhovky je oveľa komplexnejšia.
Zaujímavé je, že analýzou púh
