magazín

Tradície a zvyky českých Veľkej noci: Kraslice s odkazmi, zdravý výprask a žiadne mračenie

Veľká noc je oveľa viac než len niekoľko dní voľna, kedy sa môžeme „pchať“ čokoládovými zajačikmi a farebne sfarbenými kraslicami: Je to dôležitý náboženský sviatok, ktorý so sebou prináša najrôznejšie tradície a zvyky

V priebehu rokov však boli niektoré z týchto zvykov upravené a novo interpretované. Česi majú veľkonočných tradícií veľa, vrátane mrskanie žien korbáčmi, maľovanie vajíčok alebo pečenie mazancov a baránkov. Niektoré z nich vychádzajú zo samotných kresťanských sviatkov, o iných sa predpokladá, že siahajú hlbšie do pohanských čias. Poďme sa spoločne pozrieť na týchto niekoľko tradične českých veľkonočných zvykov, niektoré ich interpretácie a recepty, ktoré vaši priatelia a rodina pri oslavách inšpirovaných jarou dozaista ocenia.

Veľa českých veľkonočných symbolov súvisí s jarou a začiatkom nového života.

Kraslice

Ručne maľované alebo inak zdobené vajíčko je najznámejším symbolom českých Veľkej noci. Kraslice sa dávajú ako symbolický dar nového života. Znamenali však aj akýsi zakódovaný odkaz dievčaťa chlapcovi. V skorších dobách platili pomerne prísne pravidlá o tom, čo sa smie, alebo skôr nesmie otvorene hovoriť, najmä čo sa intímnych vzťahov týka. Maľované vajíčka tak dávali dievčatám možnosť odovzdať chlapcovi signál a rôzne farby naznačovali, či bude mať šancu, pokiaľ sa jej bude chcieť dvoriť. Niektoré dievčatá dokonca na vajíčka písali odkazy a museli si potom dávať veľký pozor, ktorý chlapec dostane ktoré vajíčko, aby sa odkaz dostal k tomu správnemu. Chlapci si teda nesmeli vyberať vajcia sami, ale dievčatá im ich za výprask dávali.

Baránok

Ďalšou tradíciou je pečenie sladkého bochníka v tvare baránka. To je však celkom novinkou. Za starých čias mala väčšina domácností na Veľkonočnú nedeľu jahňacie a chudobnejšie rodiny, ktoré si ho nemohli dovoliť, piekli sladké pečivo v tvare baránka. Za komunizmu nebolo jahňacie mäso v obchodoch v predaji, a tak ľudia piekli z kysnutého cesta náhrady. Podobným spôsobom ľudia jednoducho nahrádzali mäso, ktoré nemohli zohnať v obchodoch. „Sladký baránok z cesta je tradícia, ktorú väčšina rodín dodržiava dodnes. Na baránka majú formu na pečenie, do ktorej mu dajú hrozienka na oči, klinček na nos a okolo krku mu uviažu stužku,“ hovorí Oliver Fecko z online trhoviska s potravinami Everli.

Korbón

Mladé, živé vetvičky vŕby mačacej vraj prinášajú zdravie a mladosť každému, kto sa nimi šľahá. Veľkonočný korbáč je pletený z prútia práve spomínanej vŕby javmi. Už po stáročia ju používajú chlapci, ktorí chodia na Veľkonočný pondelok koledovať a symbolicky šľahajú dievčatá, aby počas roka „neuschli“. „V niektorých častiach Moravy sa objavuje aj akt polievania studenou vodou. V minulosti korbáčom šľahala hospodárova žena aj dobytok a všetky v domácnosti, vrátane mužov a detí. Chlapci si vyrábali korbáčiky vlastné a čím viac prútikov, tým ťažšie bolo jednu upliesť. Dnes už táto zručnosť nie je taká rozšírená a korbáčiky sa dajú kúpiť v obchodoch a pouličných stánkoch. Niektorí muži sa s kúpou korbáča ani nenamáhajú a používajú prútik jeden alebo napríklad aj drevenú varešku. V dnešných dobách už koledujú ako chlapci, tak aj niektoré dievčatá a „vyšľahanie“ korbáčom prináša výslužku v podobe kraslíc, sladkostí, peňazí a nejakého toho panáka pálenky pre dospelých.

Svätý týždeň

Týždeň pred samotnou Veľkou nocou sa vyznačuje pestrofarebnou paletou názvov jednotlivých dní. Je tu Modrý pondelok, Šedivé utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela (Svätá) sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Vysvetlenie, prečo niektoré z týchto dní dostali svoje špecifické mená, je mnoho. Medzi najčastejšie patrí, že Modrý pondelok, deň, keď ľudia obvykle nepracovali, pochádza z nemeckého použitia slova „blaumachen“ pre oznámenie, že človek nič nerobí.

Všeobecne sa má za to, že Šedivé utorok získalo svoj názov ako symbol vymetania prachu, pretože v tento deň ženy obvykle upratovali dom pred svätými oslavami. Prezývka Škaredá streda má zlovestnejší pôvod. Označuje deň, keď Judáš zradil Ježiša. Ľudia piekli tradičné malé koláčiky zvané judáša, ktoré sa vyrábali z kysnutého cesta a mali tvar uzla alebo slučky, na ktorej sa Judáš obesil. Chlapci berú do rúk rehtačky, aby Judáša odohnali a podľa jednej z povier sa ľudia, ktorí sa v tento deň mračia, budú mračiť po celý zvyšok roka.

Názov Zelený štvrtok je odvodený od tradície, kedy sa v tento deň jej zelená zelenina. Týmto dňom začínajú veľkonočné oslavy, pretože je to deň Poslednej večere a začiatok veľkonočného tridua. Veľkonočný piatok bol dňom hladu, dňom, kedy by zdraví ľudia nemali jesť vôbec alebo by si mali dať len jedno ľahké jedlo. Rozhodne žiadne mäso, pretože v tento deň smútime nad Ježišovou smrťou a mali by sme sa držať ďalej od jedla a sústrediť sa na duchovné záležitosti.